Sdílet
Jiří Unger počas svojho vystúpenia na konferencii Nejsme stejní, V Prahe 16. novembra 2007.
(Křesťan Dnes)
PRAHA - „Činorodý človek s mnohými nápadmi a nie všednými schopnosťami ich aj uskutočniť, nedá si pokoj, vie načúvať,“ tak predstavil Mgr. Jiřího Ungera riaditeľ Evanjelikálneho teologického seminára v Prahe Mgr. Jan Valeš.
Jiří Unger, prezident Európskej evanjelikálnej aliancie a tajomník Českej evanjelikálnej aliancie, bol odborným garantom projektu a zároveň posledným rečníkom na konferencii „Nejsme stejní“, ktorá sa uskutočnila v piatok v Prahe.
Otec dvoch malých detí začal svoj príspevok na tému „Rovnost a kvalita vztahů“ rečníckou otázkou: „Čo je podľa vás úspešná spoločnosť?“ Tomáš Dittrich, šéfredaktor evanjelikálneho časopisu Život víry, v rámci následnej krátkej ankety poukázal na Jednotu bratskú z 15. storočia, v ktorej boli, ako uviedol, „ľudia s čistým svedomím, ovplyvňovali slobodu spoločnosti, národ mal živé svedectvo evanjelia a veľa ľudí uverilo.“
„Aké kvalitné vzťahy máme?“ pokračoval Jiří Unger. „HDP je dôležitý faktor, ale nie najdôležitejší pre to, v ktorej krajine by som chcel žiť... Chcem byť v spoločnosti, ktorá je spravodlivá,“ povedal. „Spravodlivosť nie je niečo abstraktného hovorí o správnych vzťahoch. Nie je to koľko káuz sa vyrieši, koľko ľudí zavrieme, ale do akej miery veci čo sa stanú sa napravia... že spolu môžeme žiť, že sa využíva potenciál v ľuďoch a rodinách.“
Účastníkov konferencie vyzval, aby na chvíľu zavreli oči a premýšľali o tom, čo by iní o nich napísali na ich náhrobný kameň. „Verím, že sme stvorení k vzťahom. Aby sme na nich reagovali... Sme stvorení k tomu, aby sme slúžili druhým a prijímali ich službu k nám,“ povedal.
„Rovnosť sama nie je kľúčová vec, čo zaručí úctu a vzťahy medzi mužmi a ženami,“ podotkol, že Európska únia dáva veľa financií do nediskriminácii, rovnosti žien, genderovo vyvážené spravodajstvo. Niekedy si to vyžaduje i zmenu zaužívaného jazyka. „Keď zmeníme jazyk, zmeníme i realitu,“ dodal.
„Problém rovnosti sa rieši tým, že sa chce presadiť zhora, kvótami podielom na moci, presadením vlastných práv, často spravodlivých nárokov...,“ konštatoval. „Aj keby sme to dosiahli, čo sa stane? Vyrieši to ku komu máme úctu? Čím viac lpneme na právach, tým sme menej schopní niečo sľúbiť.“
V závere rečník uviedol, že „rovnosť ako boj o vlastné práva vedie k tomu, že nie sme schopní vzájomnej závislosti. Je vnímané ako negatívne, keď závisíme, radi by sme boli nezávislí. Absolútna nezávislosť sa nesnúbi s absolútnym záväzkom.“
V úplnom závere poukázal na príklad Ježiša Krista a odcitoval biblickú pasáž z Listu Filipským 2:5-8 „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“
Konferencia "Nejsme stejní" bola vyvrcholením dvojročného grantového projektu "Harmonické využití rovného postavení mužů a žen ve společnosti", ktorého realizátorom bol Evanjelikálny teologický seminár v Prahe v spolupráci s Českou evanjelikálnou alianciou, občianským združením Parakletos, občianským združením Česká identita a zborom Cirkvi bratskej v Prahe 6.
Projekt bol spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom a štátnym rozpočtom ČR.
