Po pracovnej návšteve, ktorú absolvoval profesor Tomáš Halík minulý týždeň v Bruseli sa v nedeľu večer prihovoril veriacim v Kostole u Salvátora. V úvode bohoslužby profesor Halík pozdravil zvlášt slovenskú návštevy z Ružomberka a podelil sa o svoje dojmy z pracovnej cesty.
Ako uviedol, v európskych inštitúciách je z radov Čechov ale aj Slovákov mnoho tých, ktorí vyrastali alebo študovali v Prahe a navštevovali kostol U Salvátora. „Tajné společnosti by nám mohli závidět“, žartovne podotkol profesor a spomenul, že z Prahy vyšlo do sveta mnoho mladých úspešných ľudí, ktorí pracujú v európskych inštitúciách a na ambasádach po celej Európe i vo svete, spomenul Viedeň, Bern či dokonca Namíbiu. „Všude máme své lidi“, poznamenal.
Keď mu niekto v Belgicku položil otázku či je optimistom, odpovedal, že je také porekadlo, ktoré hovorí „optimistem je ten, kdo nemá informace“.
„Jsem člověk naděje...“ vyznal Halík a uviedol, že nádej je sila a schopnosť prekonať ťažkosti, keď veci nevychádzajú tak ako by sme chceli.
„Žít v duchu naděje je připustit skutečnost jako otevřenou“ rozviedol myšlienku nádeje kazateľ vo svojom príhovore veriacim po hlavnom čítaní z Písma. „Máme být připraveni vydát počet z naděje, naše víra má být intelektuálně poctivá, je to dar.“ Halík ďalej povedal, že musíme hľadať dôvody pre nádej a že v nádeji a v kresťanstve vždy ostane kúsok tajomstva.
„Musíme mít dobré svědomí“ a mali by sme vydať počet z nádeje každému, kto sa nás bude pýtať. Podľa Halíka sme na ceste, na okraji, a musíme v tejto nádeji urobiť ďalší krok smerom k plnosti.
Po kázni sa prítomní pomodlili za básnikov, za pápeža Benedikta XVI., za mladých ľudí a za porozumenie medzi národmi Čechov a Slovákov. Hneď po bohoslužbe sa desiatky mladých nadšedncov poézie odobralo do sakristie, kde sa pokalo požehnávanie tužiek a pier českých básnikov.



Sdílet







